Píšem moje osobné pocity - mimo to všetko, čo v tejto dobe fenomény otužovania, či kváskovania:)) predstavujú...
Ľadová VODA sa pre mňa do určitej miery stala naozaj až nevyhnutnosťou. Pre toto zvláštne obdobie nášho žitia doslova učiteľkou.
Zimu som nikdy nemala rada, triasla som sa vždy a všade. Už takmer 3 roky dozadu moji yogoví priatelia “ľadové kačky” chodili pred našou spoločnou yogou do vody. Ja som sa nikdy nepridala. Odmietala som už aj len tú myšlienku, ktorá mi prišla šialená.
Túto zimu som “zošalela” ja sama🙃.
V deň, keď mám VODU naplánovanú, vstávam radostne. Akoby to bežným chvíľam dávalo inú hodnotu, zmysel.
Topím strachy, utápam neistoty, úzkosť. Áno, aj ja ich mám.
Učím telo znášať nepohodu, vstup do vody je stále rovnaké trápenie. Často sa sama seba pýtam, ako môžem čosi neznášať a milovať zároveň...?
Učím seba byť flexibilnejšou. Vystúpiť z koča, vstúpiť do voza. Vyzývam svoju vnútornú princeznú a nechávam ju “spávať aj na hrášku”.
Každá moja uverejnená fotka je autentická, odfotená v daný deň, kedy som reálne vo vode bola. Tento rituál je veľmi pomáhajúci. Cítim sa v ňom žensky a zároveň má núti sa zamýšľať nad celým tým procesom, ktorý sa pri spojení s ľadovou vodou vo mne deje.
Ľudské telo je zázrak, dych je zázrak. Čoraz viac ma láka dotýkať sa týchto protikladov.
“Uvidela” som jeseň, úplne inak vnímam zimu. Doteraz som sa pred nimi len schovávala.
Príchodom jari mi prvý krát v živote mi bude ľúto za chladnými ránami, ľadom a vetrom.
Vytváram si v nich pre seba výnimočný pocit. Verím, že kúsky z neho, mojimi myšlienkami dokážem preniesť aj na vás. 🙏🏻
Že sa vieme aj na diaľku vzájomne podporiť, inšpirovať, posilniť... Čímkoľvek, čo je pre nás samých výnimočné...
S láskou, nina 🤍
